Myslienky na paperi…

Mala som mensiu epifanny, tak som sa rozhodla si to zapisat, kym to nezabudnem, ked uz som si zalozila ten blog 😛

Ako to tak byva, som mala filozoficku chvilku pri umyvani riadu.

Kedze neznasam umyvanie riadu si musim vzdy pustit muziku do sluchadiel, aby som sa dostala do rytmu.

Tak mi napadlo, ze bez muziky by som tu obcas asi fakt nevydrzala. No, neni to zase az take zle, ako to znie. Ono to cloveku vlastne ani nepride, neuvedomuje si, ze mu nieco chyba, az kym s tym nie je konfrontovany. Pustim si muziku a uvedomim si ake je tu ticho. Jednak je to preto, ze nemame telku, ze nemam repraky na pocitaci, tak musim vsetko pocuvat cez sluchadla, ze priatel od rana do vecera pracuje, tak som doma sama… To su pochopitelne dovody, ale ja mam pocit ako keby aj vonku bolo ticho, preto ked si pustim muziku do vlaku to je ako keby bolo hned vsetko farebnejsie. Samozrejme, ze vlase cloveka oslovuju neustale sa opakujuce vystrahy, melodie v konbini na stanici, v obchodakoch v kazdom obchode ina muzika, ale to sa clovek nauci vytesnit, takze to uz ani nepocuje.

Kazdopadne mi napadlo, ze naproti vseobecnej predstave Japonska ako neonovo vysvieteneho velkomesta je vacsina Japonskych miest dost seda a ponura. Resp. aspon tam kde ja teraz byvam je to tak.

Tak som mimovolne zacala rozmyslat, kam pojdem byvat nabuduce, ze by som mohla ist byvat do Anglicka. Urcite pod vplyvom britskeho serialu Misfits, na ktory som teraz namotana (tolko roznych regionalnych prizvukov pokope som este nepocula XD nezabudnut na zdravu davku sarkazmu v kazdom dialogu). Preco zase nie som spokojna s miestom, kde teraz som? Teraz som sem prisla a uz zase rozmyslam, kam by som isla. V jednom kuse si hladam vyhovorky. Potrebujem nove veci, aby som mohla nieco robit. Najprv som potrebovala novy stol, novy pocitac, kupila som si word office a aj tak nerobim tie debilne titulky, len cely den pozeram serialy…

Proste je to tak, ze problem nie je v mieste, kde byvam, alebo ake mame pomocky. Problem je v mojej lenivosti (a v tom, ze tieto debilne usporne ziarovky maju hnusne slabe biele svetlo jak v marnici).

Dneska som citala rozhovor s kamoskou, co si v Bratislave otvorila pekaren (sice nie sama, ale aj tak). Uplne obdivujem takychto cinorodych ludi. Vyticia si ciel a proste si idu za svojim a popri tom este stihanju milion inych veci.

Problem je v tom, ze pre mna bolo tym cielom vzdy sa dostat do Japonska. Teraz som tu a asi som to furt dako nestravila…

Nie, aj to je len vyhovorka. Resp. mozno je to trochu pravda, ale v skutocnosti je to tak, ze ja som vlastne cely zivot nic nerobila len pozerala doramy a teraz mam pocit, ze by som sa mala dako rozhybat, ale to nejde, ked nemam daku uzavierku, do ktorej musim nieco dokoncit, alebo nejaku konkretnu vec, co musim urobit do konca tyzdna. Nemam takmer ziadne vyucovanie, ziadnych intelektualnych spoluziakov s ktorymi by som sa porovnavala, nijakeho rivala. V podstate som v uplne novej situaci… If this is adulthood, then it sucks balls… I need some intelectual stimulus X/

Ani len schudnut sa uz nijak nesnazim, pretoze tu by som mohla vazit aj tonu a aj tak ma vsetci obsipavaju komplimentmi (mala tvar, velke modre oci)

Dalsia vec, co som si uvedomila je, ze v Japonsku sa necitim velmi ako Slovenka, ale skor ako Europanka. Neni to ani tak Slovensko vs. Japonsko, ale Europa vs. Azia.

Asi preto mi je jedno, kde v Europe by som byvala, kebyze idem naspat. Su niektore veci, co su proste univerzalne aknowlidged (myslim ako medzi vsetkymi Europanmi), urcite inside joky, ktore sa mi proste nechce ludom okolo furt vysvetlovat.

Citim akusi hrdost, ze som from the “old continent”. Co je samozrejme blbost, pretoze Azia bola osidlenia skor ako Europa. Obavam sa vsak, ze tento pocit by vyprchal akonahle by som sa vratila, lebo, ako vsetci vieme, europske staty medzi sebou si urdziavaju urcitu hierarchiu (povysenectvo “zapadnych” statov + out of place nationalism of almost all the countries). Neviem, kazdopadne by bolo fajn, keby som mala aspon JEDNEHO spoluziaka z Europy (divny Nemec z Vyuky zaciatocnikov sa nerata :P)

Co som tymto vylevom chcela (asi) povedat je, ze ked clovek zameni vsetky premenne okrem jednej, a problem sa stale nevyriesi, bude asi chyba v tej jednej premennej (mne).

A ze mi chybaju moji intelektualni kamarati so zmyslom pre sarkasticke vtipky s miernym sexualnym podtonom 😛

Advertisements
Posted in súkromné

jedlo- rozdiely v surovinach 1. zelenina 2. ovocie

Rozhodla som sa pisat o zvlastnostiach japonskych surovin, pretoze varim kazdy vecer, a v Japonsku ma mnoho surovin bud inu podobu, alebo ich vobec nezozeniete, na druhu stranu, a toto je ten castejsi pripad, su bezne suroviny, ktore mimo japonska ani neexistuju, preto maju len japonske meno…

Ludia si ani neuvedomuju, ze beru ako samozrejmost, ze v okolitych krajinach sa musi pouzivat nieco tak a onak, ze to predsa musi byt dostupne, lebo je to… no pretoze to je proste samozrejmost! Komu by napadlo, ze niekde nepredavaju vanilkovy cukor??? Preto som spisala zoznam potravin, ktore su v japonsku bud ine, nie su vobec, alebo sa namiesto nich pouziva nieco ine.

1.Zelenina:

Je mala — neviem ci je to neurodnou podou, ale mnohe druhy zeleniny ako brokolica, baklazan, uhorky, atd su strasne male. obcas vidim velku zeleninu, ale to je potom s najvacsou pravdepodobnostou z dovozu z Ameriky…

hovorim to preto, lebo je na druhu stranu aj dost draha, teda obcas mam vnutorny boj, ci si mam kupovat predrazenu pidibrokolicu…najma paradajky (a sladka paprika) su strasne drahe. nie su sice take pidi ako ina zelenina, ale kto by preboha dal 2 eura za jednu paradajku. potom samozrejme robia manevre, ze pozeram “oo, ake lacne” a potom si pozriem prefekturu povodu Ostrov stastia, trhnite si nohou… Takze, basically kupovat zeleninu ide dost do penazi, preto je asi lepsie kupit si skor original japonsku zeleninu, riasy alebo vselijake susene vecicky, ale k tomu sa dostanem neskor…

Co je dost nezvyk je, ze sa zelenina predava po kusoch, alebo v baleniach po 4,5 kusoch, ako napr. zemiaky alebo pidibaklazany. ked slovak pride do obchodu a pozera, “de su krumple?!” a daju mu do ruky balicek piatich zemiakov, pozrie sa na japoncov, “si robite srandu? s tymto co mam robit???” teda to boli aspon moje pocity… ale asi tak isto sa citi japonec, ked mu daju do ruky nase kilove balenia ryze, pretoze tak ako my kupujeme zemiaky v 2 az 5 kilovych baleniach, tak japonci kupuju ryzu. predsalen ju jedia takmer kazdy den. japonska domacnost bez ryze, no to si neviem ani predstavit, aj ked sa musim priznat, ze sa mi raz stalo, ze som kupila vsetko okrem ryze, lebo ved “ryzu maju vsade”, a nakoniec ryze nebolo (ale to bolo u ryuugakseijiek na byte, u japoncov by sa to urcite nikdy nestalo :P) to bolo teda riadne fopa…

Plus k zemiakom… neviem, ci si to vsimli aj ostatni, ale podla mna su japonske zemiaky dost nekvalitne. poznam to podla farby. znamy, co vyrastal na dedine hovorieval, ze biele zemiaky sa davaju prascom, lebo su z pody, co uz nema ziadne ziviny. japonske zemiaky ktore sa mne dostali pod ruku boli takmer uplne biele, nemali poriadne chut a boli strasne sypke. zemiakova kasa chuti divne a obycajne varene zemiaky tiez nemaju chut… japonske zemiaky treba vediet dobre spracovat, ale podla mna sa nedaju jest len tak. myslim, ze nove zemiaky som videla v obchode len raz, ale to sa uz nepamatam, ci chutili inac…

Dalsia vec, s ktorou ludia asi vacsinou nepocitaju je, ze japonsko je strasne zatazene na sezonne produkty a takisto aj niektore druhy zeleniny sa daju zohnat len pocas sezony ako napr. repa. neviem cim to je ale aj karfiol sa mi tazko zhana. moznoze je to len tym, ze to nemaju, len ked to vyslovene idem kupit… ze spargle su sezonne sa nemeni ani na slovensku…

Naopak zelenina, co je, pokial viem, tradicne japonska, resp som ju pred prichodom do japonska vobec nepoznala je renkon ( lotosovy koren), edamame (nieco medzi hraskom a fazulou), myouga (vyzera to ako maly ruzovozeleny pucik/vyhonok), nira (da sa pomylit s pazitko-porom), kabocha- mala sladka orandzova tekvica z ktorej sa robia aj sladkosti, rozne druhy sladkych zemiakov, kopa hribov, rias atd. Dala som si za ulohu naucit sa pouzivat vsetky tieto nezname zeleniny, co je dost tazke, kedze u mnohych ani neviem ako chutia. takze moja taktika teraz je kupit si hocico a doma si na to vygooglit daky recept 😛

2. ovocie

O ovoci sa toho az tak vela pisat neda, mozno tak to, ze je tiez strasne drahe, najma cervene hrozno, ale na druhu stranu je aj strasne dobre. japonske hrozno ma obrovske bobule a nema semienka. ceny hrozna sa pohybuju medzi 4 a 10 eurami. predpokladam, ze to hrozno za 10 eur musi chutit ako nekrat padajuci z neba po anjelych kridlach, ale bohuzial sa to nikdy nedozviem, lebo… kto by preboha daval 10 eur za hrozno?!!! moznoze ked sa mi narodi dieta, tak si na oslavu vyzmikam hrozno rovno do ust, namiesto vina :PHej, a este marhule a japonske hrusky su tiez dost drahe (aj ked nemaju na hrozno), ale ako hovorim, su strasne kvalitne. resp. su obrovske a vsetky rovnakej velkosti. inymi slovami, cim vacsie a dokonalejsie, tym drahsie.

Ludia, co mate podobne, alebo naopak ine skusenosti komentujte. Obviosly, toto je moj osobny blog, kde pisem svoje osobne skusenosti z Tokya, Kamakury a Osaky. predsa len japonsko je velke, mozno je to niekde inak?

Posted in wtf japan