Myslienky na paperi…

Mala som mensiu epifanny, tak som sa rozhodla si to zapisat, kym to nezabudnem, ked uz som si zalozila ten blog 😛

Ako to tak byva, som mala filozoficku chvilku pri umyvani riadu.

Kedze neznasam umyvanie riadu si musim vzdy pustit muziku do sluchadiel, aby som sa dostala do rytmu.

Tak mi napadlo, ze bez muziky by som tu obcas asi fakt nevydrzala. No, neni to zase az take zle, ako to znie. Ono to cloveku vlastne ani nepride, neuvedomuje si, ze mu nieco chyba, az kym s tym nie je konfrontovany. Pustim si muziku a uvedomim si ake je tu ticho. Jednak je to preto, ze nemame telku, ze nemam repraky na pocitaci, tak musim vsetko pocuvat cez sluchadla, ze priatel od rana do vecera pracuje, tak som doma sama… To su pochopitelne dovody, ale ja mam pocit ako keby aj vonku bolo ticho, preto ked si pustim muziku do vlaku to je ako keby bolo hned vsetko farebnejsie. Samozrejme, ze vlase cloveka oslovuju neustale sa opakujuce vystrahy, melodie v konbini na stanici, v obchodakoch v kazdom obchode ina muzika, ale to sa clovek nauci vytesnit, takze to uz ani nepocuje.

Kazdopadne mi napadlo, ze naproti vseobecnej predstave Japonska ako neonovo vysvieteneho velkomesta je vacsina Japonskych miest dost seda a ponura. Resp. aspon tam kde ja teraz byvam je to tak.

Tak som mimovolne zacala rozmyslat, kam pojdem byvat nabuduce, ze by som mohla ist byvat do Anglicka. Urcite pod vplyvom britskeho serialu Misfits, na ktory som teraz namotana (tolko roznych regionalnych prizvukov pokope som este nepocula XD nezabudnut na zdravu davku sarkazmu v kazdom dialogu). Preco zase nie som spokojna s miestom, kde teraz som? Teraz som sem prisla a uz zase rozmyslam, kam by som isla. V jednom kuse si hladam vyhovorky. Potrebujem nove veci, aby som mohla nieco robit. Najprv som potrebovala novy stol, novy pocitac, kupila som si word office a aj tak nerobim tie debilne titulky, len cely den pozeram serialy…

Proste je to tak, ze problem nie je v mieste, kde byvam, alebo ake mame pomocky. Problem je v mojej lenivosti (a v tom, ze tieto debilne usporne ziarovky maju hnusne slabe biele svetlo jak v marnici).

Dneska som citala rozhovor s kamoskou, co si v Bratislave otvorila pekaren (sice nie sama, ale aj tak). Uplne obdivujem takychto cinorodych ludi. Vyticia si ciel a proste si idu za svojim a popri tom este stihanju milion inych veci.

Problem je v tom, ze pre mna bolo tym cielom vzdy sa dostat do Japonska. Teraz som tu a asi som to furt dako nestravila…

Nie, aj to je len vyhovorka. Resp. mozno je to trochu pravda, ale v skutocnosti je to tak, ze ja som vlastne cely zivot nic nerobila len pozerala doramy a teraz mam pocit, ze by som sa mala dako rozhybat, ale to nejde, ked nemam daku uzavierku, do ktorej musim nieco dokoncit, alebo nejaku konkretnu vec, co musim urobit do konca tyzdna. Nemam takmer ziadne vyucovanie, ziadnych intelektualnych spoluziakov s ktorymi by som sa porovnavala, nijakeho rivala. V podstate som v uplne novej situaci… If this is adulthood, then it sucks balls… I need some intelectual stimulus X/

Ani len schudnut sa uz nijak nesnazim, pretoze tu by som mohla vazit aj tonu a aj tak ma vsetci obsipavaju komplimentmi (mala tvar, velke modre oci)

Dalsia vec, co som si uvedomila je, ze v Japonsku sa necitim velmi ako Slovenka, ale skor ako Europanka. Neni to ani tak Slovensko vs. Japonsko, ale Europa vs. Azia.

Asi preto mi je jedno, kde v Europe by som byvala, kebyze idem naspat. Su niektore veci, co su proste univerzalne aknowlidged (myslim ako medzi vsetkymi Europanmi), urcite inside joky, ktore sa mi proste nechce ludom okolo furt vysvetlovat.

Citim akusi hrdost, ze som from the “old continent”. Co je samozrejme blbost, pretoze Azia bola osidlenia skor ako Europa. Obavam sa vsak, ze tento pocit by vyprchal akonahle by som sa vratila, lebo, ako vsetci vieme, europske staty medzi sebou si urdziavaju urcitu hierarchiu (povysenectvo “zapadnych” statov + out of place nationalism of almost all the countries). Neviem, kazdopadne by bolo fajn, keby som mala aspon JEDNEHO spoluziaka z Europy (divny Nemec z Vyuky zaciatocnikov sa nerata :P)

Co som tymto vylevom chcela (asi) povedat je, ze ked clovek zameni vsetky premenne okrem jednej, a problem sa stale nevyriesi, bude asi chyba v tej jednej premennej (mne).

A ze mi chybaju moji intelektualni kamarati so zmyslom pre sarkasticke vtipky s miernym sexualnym podtonom 😛

Advertisements
Posted in súkromné

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

%d bloggers like this: